Fontána Túžba po vyzdravení, známa aj ako Nádej na uzdravenie, je autobiografickým dielom Elemíra Jozefa Mészárosa (1897 – 1939). Nitriansky výtvarník sa ako vyštudovaný kovotepec a zlatník v rokoch 1931 až 1933 podieľal aj na obnove Kaplnky svätého Emeráma na Nitrianskom hrade. K vybaveniu tohto hodnotného sakrálneho priestoru prispel mrežou svätostánku oltára či súpravou liturgických svietnikov v štýle art-déco. V sochárstve sa zdokonalil aj vďaka študijnému pobytu na Akadémii výtvarných umení v Ríme v prvej polovici 30. rokov. Fontána Túžba po vyzdravení predstavuje jednu z autorových najkvalitnejších sochárskych prác a je jeho jedinou známou monumentálnou plastikou vôbec. Zobrazuje muža ležiaceho na boku a s vypätím posledných síl vzopretého na vystretých rukách. Realistické zobrazenie podlieha charakteristickej štylizácii, ktorou sa autor pokúsil podporiť emocionálnu stránku diela. Môže byť vyjadrením úsilia vykonať niečo, čo presahuje momentálne fyzické sily chorého človeka. Elemír J. Mészáros venoval fontánu nitrianskej župnej nemocnici krátko predtým, ako prehral svoj boj s ťažkou chorobou. Pochovaný je na nitrianskom mestskom cintoríne. Fontána je od roku 2019 národnou kultúrnou pamiatkou.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020