Cintorín vznikol v roku 1915 pri vojenskej karanténnej pozorovacej stanici v Mlynárciach. Neskôr bola v blízkej škrobárni zriadená vojenská baraková nemocnica pre chorých a zranených vojakov a cintorín sa plnil tými, ktorí zraneniam alebo chorobám nakoniec podľahli. Na cintoríne sa pochovávali vojaci bez ohľadu na príslušnosť k armáde, národu či národnosti alebo na vierovyznanie. Celkovo je tam pochovaných viac než 400 vojakov a civilistov vrátane detí.
V roku 1924 na cintoríne pribudol centrálne situovaný pomník so sochou vojaka. Vytvoril ho nitriansky sochár Július Bártfay. Vojak stojí nad hrobmi s rukami opretými o hlaveň pušky. Ticho bilancuje, pokúša sa odpovedať na otázky, komunikuje melanchóliu tých, čo prežili. Dielo je prejavom autorovho nestrojeného lyrického realizmu, ktorý vychádza z úprimného hlbokého prežívania témy, posilneného vlastnými zážitkami z vojny.
Drevené kríže na jednotlivých hroboch boli po roku 1928 nahradené betónovými náhrobníkmi s identifikačnými tabuľkami a symbolmi vierovyznania zosnulých.
Pri príležitosti 100. výročia ukončenia 1. svetovej vojny vznikla iniciatíva vyhlásiť cintorín za národnú kultúrnu pamiatku. Stal sa ňou v nasledujúcom roku.

Zdroj: © Nitrianske kultúrne dedičstvo, o. z., 2020